Sneh len tak lietal...

krásne, raz by som tam chcela ísť

Urcite tu uz bolo nespocetne mnozstvo ovacii, no podla mna naj foto aku som tu kedy videl ;-). Rozmyslam (odkukavam) ako bola urobena. Ked si to odpalil dialkovou spustou, kam si mal zaostrene? Snazim sa o podobne fotky ´na dialku´ no nikdy (okrem nahody) sa mi nepodari dostat objekt zaujmu do ostrej oblasti (a s vyssou clonou to uz nie je ono). Mimochodom zvazujem kupu tohoto objektivu, mnam, dobra referencia;-)

Mne sa javí to diskutované zábradlie tu práveže dobré.

Nezovšeobecňovala by som a určite by som neargumentovala spôsobom, že v 20. rokoch sa robilo menej zásahov do fotografie len preto, že vtedy mali fotografi horšiu fotograficku výbavu. Navyše, nie je to pravda.

Fotografia od začiatku svojho vzniku hľadala miesto v hierarchii hodnôt, osobitné výrazové prostriedky i uplatnenie v spoločnosti, preto sa niet čo čudovať, že už veľmi skoro nastal boj ilúzie s realitou. Fotografi sa snažili presvedčiť, že fotka je sama schopná sa vlastnými prostriedkami umelecky vyjadrovať – preto neváhali imitovať sentimentálne obrazy, mytologické príbehy, ľudové povesti... Koncom 80. rokov 19. storočia Peter Emerson – povedala by som až – šokoval tvrdením, že fotografia vôbec nemusí napodobňovať maliarstvo a umením môže byť aj jednoduchý obraz skutočnosti.

Dvojsmernosť v prístupe k fotografii sa preniesla aj do nového storočia. Vznikol boj medzi piktorialistami, ktorí v záujme výsledného obrazu používali akékoľvek prostriedky a puristami, ktorí boli proti tvárnym technikám a vylučovali i zásahy do negatívov. To jasne hovorí, že veľké zásahy sa na jednom poli fotografie diali od jej vzniku.

Po prvej svetovej vojny si fotografia začala klásť politické ciele a bojovať za lepšie životné podmienky a reformy. Zhruba v polovici 20. rokov 20. storočia sa zrodila nová generácia fotografov, ktorá pomocou zdokonalených fotoaparátov a objektívov, otvorila cestu fotožurnalistike.

Keď sa pozrieme na Slovensko, v 30. rokoch sa u nás rozšírila fotografická avantgarda, do fotografie sa vkladali celé asociačné siete. Po druhej svetovej vojne kultúrny útlm premostil surrealizmus u nás skôr pod názvom nadrealizmus – známy voľným tokom fantazijných predstáv.

Vo svete – v období okolo druhej svetovej vojny (predtým bola i občianska vojna v Španielsku – len si spomeňme na fotografiu Roberta Capu, ktorá zachytáva posledný okamih života jedného vojaka, ktorého práve zastrelili...) vznik humanistickej fotografie. Vojnová a povojnová fotografia prinášala cykly o biede vyvolanej krízou, o krutostiach vojny, poznačil ju súcit a odpor k násiliu, utláčaniu, ponižovaniu a vojne.

V polovici 50. rokov sa začali objavovať obrazy násilia, hladu a nepokojov, ktoré však už nemali podobu povojnovej humanistickej reportáže. Fotografi chceli dosiahnuť, aby si ľudia uvedomili sami seba. Keď v polovici 60. rokov vypukla vojna vo Vietname, idealizmus humanistickej fotografie úplne vymizol. Význam funkcie fotografie sa obracal na štúdium spôsobu života ľudí, dôraz sa kládol na psychosociálny obsah snímky. To boli veľmi reálne fotografie.

To sú len príklady, ktorými chcem reagovať na tvoj argument. Samozrejme, že si uvedomujem postup fotografie, chcela by som ale, aby sa nezabudálo na funkcie fotografie v jej rôznych variáciách. Nejako si nemôžem pomôcť, ale photoshop ako samozrejmosť sa mi k reportážnej a dokumentárnej fotografii nehodí. Potom akoby sme sa snažili o dokonalosť vo forme, pričom nám obsah uniká. Takže toľko.

vyborne aj s plotom! :) vsetko by ste hned photoshopovali. chcela by som vediet, kolko fotiek svetoznamych fotografov z 50. a 60. rokov by ste skritizovali, ze tuto vetvicku treba dat prec, tento papierik tam nesedi, trosku inak trebalo tonovat plet... :))

Vďaka za vtipný koment :-))))

Ľubo, vôbec si nenaštval. Na tomto koníčku je to pekné, že každý z nás danú tému spracuje inak. A toto bol môj pohľad, Ty bi si to urobil inak (a možno aj lepšie). Boli sme tam traja a každý z nás to videl inak, všetci máme inakšie fotky. Je fajn, že je to tak, nie?

Tak zas mne vadí ten posledný kôň mi príde že ide o polovicu pomalšie a z toho uhlu k pomeru na prvých troch má slabú akčnosť v tejto foto ja by som to rezol už za nimi a bolo by to ešte viac dravé ked pozriem na pravo tak poviem waw a cítim tú husiu kožu ako by som tam ležal a pozriem na ľavo a hm hore je pekný končiar . Dúfam že som moc nenaštval:)

servus dodo, podľa mňa to máš super aj s tím plotom a práve ten mi hneť povedal že aha dodo fotil dostihy. Preto by som ho nedával preč, patrí k tej atmosfére konských pretekov. Inak vidím že výlet do švajčiarska ti vyšiel, počasie ste mali super ;-)

dobra praca, lamerske reci o zabradli by sa dali pochovat kompoziciou s vytocenim trochu viac doprava, cim dat viac priestoru pred. Podhlad to vsak dobre dramatizuje, horizont pekne lemuje vo vyske hlavy kon/jazdca dalej a to je OK.

Foťák bol položený v jamke v snehu na okraji dráhy a fotil som to diaľkovou rádiovou spúšťou, stojac pri ňom za zábradlím. Konské kopytá prebehli tak 60 - 80 cm od objektívu, tak som to neriskoval s hlavou :-)))

Nazorna ukazka situacie, kedy pre niekoho zatracovany fotosop (pre teba zoner dodo:)) moze zachranit fotografiu. A ak sa zda niekomu slovicko ´ZACHRANIT´ prilis predimenzovane, tak v tom pripade ´VYLEPSIT´ o sto percent tym, ze sa zmaze zabradlie.

A hor sa do flammable tem vo fore typu : ´Prečo photoshop zabíja fotografiu..´ :)

skvela, uzasna atmosfera. povedz ako si to zvakol? nalezacky?:)

ok ale na druhej strane to vytvara atmosferu pretekov

to na lavej strane ten plot si mal dat prec rusi to aspon mna moc