Posledné letné

Leto sa končí pomaly a isto.Všetci cítime ten úbytok svetla rýchlo po 7 hod .večer.Posledné lúče slnka sa žiarivo a červenavo skrývajú hanblivo za oblak na horizonte.Snáď preto sa červená.Má hanbu,že viac neosvecuje posledné kvety konca leta.Jeseň čoskoro zahrá tými najkrajšími farbami.Kdesi tichúčko padá žlté,červené,karmínové ba i modré lístie a milo šuští človekovi v tichom lese pod nohami.To je predstava.Beriem batoh a poďme ho na to.Čo nasnímať,čo sa mi páči,čo sa možno bude ľúbiť.Aha tu pod mladou borovicou žiaria ešte hlávky astry spišskej.Desať hlávok,veľa hlávok..jednoduché a čisté ako horský potok.Modrá a žltá,žltá a modrá v rozostupoch nad sebou i za sebou.Vyberám si práve tie dve za sebou.Nehanbia sa ako slnko.Tichúčko a dôverne ukazujú svoje hlávky,vše ich pohľadím okom,trošku fúka.Vyberám v tej spleti tie najkrajšie/aspoň si myslím/ a po kratučkom čase odchádzam so srdcom plným citu k tejto kráse,ktorú si ľudia už zabudli všímať a venujú sa všakovakým iným technickým aj netechnickým záležitostiam od hip-hopu po jazdu na korčuliach,paraglajdingu,či ako sa to volá a vidia vlastne všetko vo veľkom.A čo takto detailná krása,veľkosť v malom,krása v obyčajnom,pozabúdanom.Nezaslúži si našu pozornosť?Pouvažujme,pomúdrujme..Prajem všetkým spokojnú noc a skvelé ráno.