Slnečné svetlo prenikajúce symbolom štátnosti. Pod ním nohy a tiene delené do sektorov z mačacích hláv. A ľudia. Niektorí manipulujúci symbolmi štátnosti. Nevidno ich. Vidno len ich tiene, ktoré zanechávajú nášmu pohľadu. A heslá. Sú aj iní ľudia. Tí čo len pozerajú a tí čo sledujú. A tí čo riadia. Tí poslední tu však nie sú. Fyzicky. Pozrieme sa niekedy na našu históriu či štátnosť priamo? Zhora? Pod svetlom priamych slnečných lúčov? Alebo budeme žiť pod filtrovaným svetlom. S našimi tieňmi, v našich sektoroch. A s tieňmi tých druhých.
SKVELÝ KOMENTÁR, za 10 bodov, vznikol vdaka výbornej fotografii.
Slnečné svetlo prenikajúce symbolom štátnosti. Pod ním nohy a tiene delené do sektorov z mačacích hláv. A ľudia. Niektorí manipulujúci symbolmi štátnosti. Nevidno ich. Vidno len ich tiene, ktoré zanechávajú nášmu pohľadu. A heslá. Sú aj iní ľudia. Tí čo len pozerajú a tí čo sledujú. A tí čo riadia. Tí poslední tu však nie sú. Fyzicky. Pozrieme sa niekedy na našu históriu či štátnosť priamo? Zhora? Pod svetlom priamych slnečných lúčov? Alebo budeme žiť pod filtrovaným svetlom. S našimi tieňmi, v našich sektoroch. A s tieňmi tých druhých.
...aleveruže to tam máš na fotke naozaj super v protisvetle šecccko vyskladané....šiniem sa okom zľava tým náklonom po zvlnenej vlajke, prechádzam jej vlnkami, jej záhybmi, štátnym znakom sa očmo klukatím... vnímam to miesto podľa budov – postupne sa mi ukazuje viacero vecí ...kukám hľadím krížom cez ňu – aj prezrádza aj skrýva... a je tam tak skutočne naozaj krásne vetrom zvlnená , slnkom osvietená...táá naša národná vlajka... hľadám nakukávam za ňu, fumigujem...tiene na dlažbe ma k sebe lákajú, čo to prezrádzajú a do atmosféry ma so sebou vťahujú....Za boha a národ!...a nakoniec ten vyholený ksichtík a jeho výraz tam neskutočne hovadsky do fotky nakukáva...ako bodka, dáky výkričník za fotkou tam pôsobí...Tvoja foto pôsobí akoby taká.. by som povedal - precízne vyskladaná báseň...od slova k slovu viacej a viacej vťahuje, myšlienku a obraz od slova k slovu dotvára a formuje, v hlave akoby postupne svitá ...a tá tvár, ten pohľad hentak bokom v rohu v prdeli niekde na konci...je ako posledné slovo..
No výborná reportážna a zachytený dokument...aj keď sa tam akože nič akčné nedeje....ale akože po fotografickej stránke mám z nej skutočne fasa pocit.......pre mňa osobne hovadsky inšpiratívny pohľad.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchSú aj iní ľudia. Tí čo len pozerajú a tí čo sledujú. A tí čo riadia. Tí poslední tu však nie sú. Fyzicky.
Pozrieme sa niekedy na našu históriu či štátnosť priamo? Zhora? Pod svetlom priamych slnečných lúčov? Alebo budeme žiť pod filtrovaným svetlom. S našimi tieňmi, v našich sektoroch. A s tieňmi tých druhých.
Sú aj iní ľudia. Tí čo len pozerajú a tí čo sledujú. A tí čo riadia. Tí poslední tu však nie sú. Fyzicky.
Pozrieme sa niekedy na našu históriu či štátnosť priamo? Zhora? Pod svetlom priamych slnečných lúčov? Alebo budeme žiť pod filtrovaným svetlom. S našimi tieňmi, v našich sektoroch. A s tieňmi tých druhých.