Jasoň červenooký

Ono odstraňovať náletové kroviny na chránených územiach v zásade nie je problém, keď sa chce. Prírodné pamiatky a rezervácie, na ktorých sa chránia biotopy, ktoré vytvoril a do minulého storočia obhospodaroval človek (teda lúky, pasienky a pod.), neboli vyhlásené aby sa do nich nezasahovalo (na rozdiel od lesných spoločenstiev), ale naopak, aby sa zabezpečil vhodný manažment. Problém je, že tých pár ľudí, ktorí pracujú na jednotlivých správach NP a CHKO nedokážu bez pomoci - či už finančnej alebo pracovnej, všetko spraviť, aj keby chceli. Najvhodnejším spôsobom manažmentu pre jasoňa je odstrániť nálety, pravidelné kosenie a najmä extenzívne spásanie. To sa však neobíde bez pomoci ľudí z dedín, kde sa takéto lokality vyskytujú. Dnes ale kozy či ovce doma chová veľmi málo ľudí. Teraz pomáha maximálne pár dobrovoľníkov, čo je však niekedy nedostatočné.
Zalesnenie je problém sám o sebe. Stačí sa pozrieť na bielokarpatskú lokalitu.

tie lokality miznu okrem spominaneho dovodu aj kvoli tomu, ze uzemia kde sa vyskytuje boli vyhlasene za chranene a tym padom tam nie je umozneny vyrub naletovych drevin, resp. na vacsien je velmi problematicky. takze tu mame vyhubenie zakonom chranene. svoje spravilo aj zalesnovanie v 2. polovici minuleho storocia. zdecimovana populacia je tak naozaj vo faze, kedy ju ohrozuje uz aj odchyt zberatelov. jasona nic ruzoveho zial necaka.