Ostravačky - Jana 2

Som rád že si moj názor a komentár zobral vecne a neosobne a napriek tomu ze sme pod tvpojimi fotkami môžeme diskutovať neviazane a priateľsky.

Chápem ťa čo píšeš. Vnímam to cca akoby moment tvojej tvorivej krízy a viem o čom píšeme, ty aj ja. Zazil som to u priateľov ktorých osobne poznam. Odbočím na príklad ku krajinárovi (snad nevadi) ... ze po množstve peknych a dobre zvladnutých impactových foto zrazu zacal pridavat fotky úplne bez svetla a stredovky ako uplne prve amaterske cvaky (stredovky inak mozem ak su dobre, vytvarne, umelecke, architektúra a podobne). Boli to fotky proste bez citu a jemnosti tonalnej skaly, bez hlbky priestoru atd ... a tak som mu napisal ze chlape co blbnes, co je s tebou? Zacinas pridavat fotky ako totalny amater neznaly veci a bez citu ... a pridal som mu link od ineho vyborneho krajinkara na super fotku z toho isteho miesta. A on mi na to ze on porovnavania nema rad a ze sa nechce opicit: A pise ze: "Stevo, ja chcem byt iny, mna uz nebavi okolo obiehat a spekulovat nad kompoziciou, nebavi ma skoro rano vstavat ci vecer utekat fotit presne za zlatej polhodinky ci neraz lne minutky ... chcem uz robit veci jednoducho a ist na doraz, natvrdo na vec, tunelovo, priamo".

Cosi podobne citam teraz od teba. Prichadza to na cloveka ked je unaveny a znechuteny a dost vytazeny uz inymi vecami a nezostava energia a cas na konicek, na preciznost, na rozlet a tvorivost, na reziu, na dotiahnutie najmensich detailov k dokonalosti ... nemyslim formalnej pouckovej dokonalosti, ale vnutornej skrz svojej energie a citu. Myslím snahu o preciznost a precitenost aka býva u vrcholnych spickovych majstrov fotografie co si neochvejne neznizia a udrzuju latku. Az maju vysledky nad ktorymi pri ich obrazoch da klobuk dole tak iny majster ako aj zaciatocnik ci laik ked sa postavia pred ich obraz. Ked uvidia na obraze zriedkavo uzasne svetlo, jemnu tonalnu skalu a kresbu, obsah, príbeh, moment ...

Moja otazka na zaver pre takuto "krizu" ci takyto nazorovy pohľad aký teraz zdieľaš jednoducho a priamo znie:
Chceš sa odlíšiť od tých všetkych majstrov umeleckého a poetickeho aktu, či ineho žanru? Nechceš byť už "tuctový" ako oni??? Myslíš že sú oni tuctoví a už nudní so svojimi spôsobmi tvorby, postupmi a poučkami? Nechceš už behať okolo modelky so svetlami a hľadať to pravé orechové a tajomné, zároveń odkrývajúce svetlo? Hladať jemnú tonálnu škálu? Nechceš sa po majstroch opičiť? Nechceš byť ako stovky majstrov fotografie?

Chceš ísť radšej "netuctovou" a "vlastnou" cestou jednoduchého priameho cvaku? Ale to je cesta ešte oveľa vätšej množiny miliárd amaterov co o foteni nemaju ani sajnu ... miliárd úplných tuctových začiatočníkov, čo práve kupia zrkadlovku a poznaju na nej len čudlík na cvaknutie. Isť jednoducho tvrdo na vec bez premyslania a nastavovania a rezirovania detailov, svetla a modelky, to nie je "Iná cesta. To nie je "vlastna" cesta ... to je tiež napodobnovanie, ešte oveľa horšie ako to prvé. Pri tom prvom sa v konečnom dôsledku ešte môžeš odlíšiť, réžiou, nápadom, vlastnym osobitným štýlom svetla a tonality. Pri tom druhom vôbec nijak.

Aj ja mávam tvorivú krízu. Stačí ak pozriem fotky na 1x.com a zaraz mám pocit že vôbec neviem fotiť a mám chuť zavesiť foťak na klinec. Ale našťastie ma to prejde vždy do 10 minút a hlava mi už produkuje nové nápady a plány na fotenie. Možno ako píšem našťastie, možno nanešťastie, že ide už o moju diagnózu a závislosť Ale je mi to jedno, mám fotenie rád a tak sa mi to páči.

Ak ti naša debata rozšírila obzor či nebodaj v čomsi pomohla, či ťa inšpirovala, budiž aj moja radosť. Ak nie, nič sa nedeje, raz za čas rád pre iných obetujem svoj voľný čas aj bezcieľne len tak pre dobrý pocit, že možno motyka vystrelí Maj sa krásne, prajem veľa tvorivej energie, skvelého svetla a množstvo pekných fotografií. V každom prípade končím tým, že v jednom zostaneme obaja určite za jedno: Že treba vzdy zostať sám sebou a nerobiť to, čo radia iní ak to my sami cítime a vidíme inak.

Ahoj Petr, prečítal som celú, veľmi zaujímavú a úsmevnú diskusiu Obhajoval si sa statočne aj ked ... bez lístka sa ani vietor ako sa vraví nepohne.

Osobne súhlasím s Jožom Krajčom, že to postráda invenciu ale píšeš že to bol zámer. O peknom a dobrom akte mám celkom iný názor a predstavu ako je táto fotka, ale som prístupný aj iným uhľom pohľadu a zámerom. Ak zoberiem do úvahy tvoj zámer, musím najprv zabudnúť na svoje predstavy a očakávania, že akt má byť poetický, má mať silnú atmosféru a emocionalitu. To sú veci čo oslovujú mńa a aj vätšinového diváka. Následne sa snažím pozitívne vnímať toto priame a silné svetlo aj vojenskú pózu ... ako zámer na vyprovokovanie pozornosti a vnímania diváka.

V takom prípade nachádzam ako plus aspoň paralelu línií tela a architektúry ... telo je v pozore, symetricky a súbežne s budovou v pozadí. Tień tela zas súbežne s tieńom budovy. Zvyšok priestoru je relatívne čistý, to všetko je plusom oproti predošlemu tvojmu aktu kde som sa zastavil (nad veľkým štadiónom). Tam som nenašiel pozitívne pre seba vôbec nič. Tu na tejto fotke to u mńa zas všetko končí krkom (vyladenie fotky ako harmonického celku). Hlava tomuto záberu už nezodpovedá výrazom ani mimikou, pôsobí na mńa amatérsky a nedotiahnuto. Vojenskej strohej póze by sedel myslím viac vážny, strohý a prísny az smutný výraz tváre. A ďalej (mne) kazí dojem ešte to, že modelka priviera svetlom oslepene oči.

Suma sumárum, aj ked prekonám svoje predstavy a poziadavky na akt a zoberiem tuto foto pozitivne takú aká je, zabije mi celkový dojem výraz tváre (oči a ústa). Všetko myslené v dobrom.

Ja by som sa vybúral určite

Ako Koma a Jozef, oslovuje ma ten tień ...

Paci sa mi tien ktory vrha postava.
Vyraz a poza su take strnule (ako bez napadu), ze mi to pripomenulo vojencinu a v hlave mi zneje neprijemne "Poooozor!"