Džejna

ma prekvapuješ; skús zbehnúť na Hvar s Igorom A., všetko budeš mať na mieste a pozrieme sa, s čím sa po 5-tich dňoch vrátiš

Brki, tu si dovolim dost nesuhlasit. Praca s modelkou, to neni jak praca s buzolou. Ak chces od nej dostat naozaj tu emociu, ktoru chces, tak to da celkom zabrat a ver tomu, ze vznika naozaj obrovske mnozstvo odpadu. Aj take esa ako Lukas Dvorak fotia jednu foto minimalne 2 hodiny (bez pripravy svetla a makeupu, cisto iba fotenie). Kym vymakas kombinaciu poza-emocia, tak to naozaj trva. Dalsia vec je ta, ze ono nestaci aby dievca bolo pekne, ale musi byt hlavne funkcne a to je problem 99% akoze modeliek. Dalsia vec je postproces. Tam sa fotograf naozaj namaka a dost, ked chce, aby ten postproces bol dobry a hlavne zvolil ten spravny sposob postprocesu. Ako napr. pri tejto foto je ta pokozka zehlena naozaj zle a posobi dost umelo a plocho a hlavne musi mat pre to obrovsky cit, aby to nebola placanica. Dalsia vec je svietenie. Aj ked je pravda, ze tuto sa moc neprisvecovalo, tak aktualna fotografia pouziva hlavne tvrde svietenie a tam, aby si to cele upratal, tak sa niekedy aj celkom zapotis. Ja svietim vacsinou tak 3-4 svetlami a nasvecovanie mi trva tak hodinu minimalne. Takze takyto pohlad na vec je minimalne dost zarazajuci, aj ked tu na ephoto su uspesne nie najlepsie kusky toho dna….

hm...niečo na tom je, veľakrát som už napísal, že tu sa hodnotí skôr to, čo je na fotke, ako to, ako je to odfotené...Ja takéto portréty (i ďalšie žánre vyžadujúce si perfektné svetlo) považujem za ťažký žáner, nejaké skromné skúsenosti z ateliéru mám ale radšej sa venujem iným žánrom ... podľa mojich pozorovaní príprava modelky, príprava svetla zaberali možno tak 50 % času a úsilia, fotografovanie 10 % a postproces možno zvyšných 40 %...je to len taká úvaha, netreba to brať doslova...jednoducho fotograf tam hrá trochu inú úlohu. Ja si prácu autorov tohto žánru uverejňujúcich na ephote (Martin Brojo, aj autor tejto fotky a ďalší) vážim, ale aj tak vždy na takejto fotke hodnotím najmä impakt a to je pre mňa v prvom rade prirodzenosť vo výraze modelky...ako ju autor dosiahne je jeho výrobné tajomstvo ...k tomu porovnaniu s inými žánrami - pri iných žánroch predsa viac pracuješ s expozičným trojuholníkom, hĺbkou ostrosti, prispôsobuješ sa často ťažším svetelným podmienkam...tu je takmer psia povinnosť dosiahnuť dokonalé svetlo. Inými slovami, tvorba fotografie nie je vždy len fotografovanie..

keď je dieuka pekná, vie sa nalíčiť, alebo ju nalíči niekto iný, vie sa tváriť pred objektívom, už len zaostriť na oko, dodržať základy kompozície a je z toho pekná fotka a autor sa ani tak veľmi nenarobí . Vážne, fotka pekná, modelka sa prirodzene tvári...pri tomto žánri sa ale vždy zamýšľam nad tým, aký podiel má na fotke fotograf. Preto klobúk dole najmä pred modelkou...tým nechcem zhadzovať prácu fotografa...ale väčšina hodnotiacich aj tak dá bod za peknú modelku...

Napriek tomu, že portréty nie sú moja šálka kávy dovoľujem si trochu polemizovať. Ak by sme to brali takto zjednodušene, môžeme povedať, že kajinkárovi stačí nájsť fotogenické miesto, počkať na dobré počasie, prísť počas zlatej hodinky, rozložiť statív, dodržať základy kompozície a je z toho pekná fotka a autor sa len trochu nachodí / alebo autom navozí ... a väčšina hodnotiacich aj tak dá bod za peknú scenériu

Myslím, že toto konkrétne nie je len o nalíčenej fešande ale aj o svetle a svietení. A to je podľa mňa rovnaký kumšt ako vymáknuť dobré miesto a počko v krajinke.

Pokúšal som sa onehdá o niečo podobné (akože portréty do katalógu) spolu s kolegami z imavision gallery (krajinkári, abstraktníci, reportážnici, šporťáci) a nemdopadlo to dobre. Ale možno bola chyba v tom líčení

od Teba sú krajšie
ale aj táto je fajn