Clona: | 6.3 |
---|---|
Expozícia: | 1/320.00 sec |
ISO: | 160 |
Fotoaparát: | Nikon D200 |
Objektív: | Nikkor 18-200mm F/3.5-5.6g IF-ED AF-S DX VR |
Ohnisko: | 200 mm |
Pridané: | 2013-11-15 07:55:21 | Na kritiku: | 2013-11-15 07:55:53 | Miesto: | Nitra | Témy: | príroda |
---|---|
záverečná...ako sa hrala na fontánku : )
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchVďaka
ten moment:
som sa už tak poučil v minulosti, že keď si niečo fotím..tak neutekám hnedkaj preč už jakože uspokojený ale snažím sa z toho momentu, či chvíle..či ,,scenérie,, vyťažiť maximum čo sa dá...bo niekedy sa stáva , že vypneš fotiak a uspokojený odchádzaš a just až vtedy príde ten rozhodujúci či lepšejší či iný zaujímavejší moment. Aj tuna to tak bolo, také jakože kúštik problematické bo gazdina so psíkom nejakých 70m odo mňa už hádam minimálne 10 minút čakali na mňa pri zamknutom aute ..ale gazdina si už zvykla na moje mravčanie.....,,ešte chvíľu, už idééém..ešte minutku dve tri dobrééé?,, .....a aj preto keď si fotím najradšej som sám, že ťa nikto nesúri ale zas na druhej strane sa s gazdinou rád prechádzam, bo sa to deje tak kúsek sporadicky a je mi to vzácne , že sme niekde vonku spoločne...ale zase keď som sám, tak mi chýba...gazdina je ako mäkký sen, krásny prízrak...takéto dačo
Dík.
možno len veľa jedla a pila
Dík.
ten moment:
som sa už tak poučil v minulosti, že keď si niečo fotím..tak neutekám hnedkaj preč už jakože uspokojený ale snažím sa z toho momentu, či chvíle..či ,,scenérie,, vyťažiť maximum čo sa dá...bo niekedy sa stáva , že vypneš fotiak a uspokojený odchádzaš a just až vtedy príde ten rozhodujúci či lepšejší či iný zaujímavejší moment. Aj tuna to tak bolo, také jakože kúštik problematické bo gazdina so psíkom nejakých 70m odo mňa už hádam minimálne 10 minút čakali na mňa pri zamknutom aute ..ale gazdina si už zvykla na moje mravčanie.....,,ešte chvíľu, už idééém..ešte minutku dve tri dobrééé?,, .....a aj preto keď si fotím najradšej som sám, že ťa nikto nesúri ale zas na druhej strane sa s gazdinou rád prechádzam, bo sa to deje tak kúsek sporadicky a je mi to vzácne , že sme niekde vonku spoločne...ale zase keď som sám, tak mi chýba...gazdina je ako mäkký sen, krásny prízrak...takéto dačo
možno len veľa jedla a pila