Strom poznania

Tiež poznám jeden strom poznania a k nemu aj príbeh mám, čo sám čas stvoril: Strom je ako život človeka, len s jedným rozdielom; strom nemôže odísť z miesta, kde korene zapustí. Listy sú jeho poznaním, v každom sa kus jeho života skrýva a kmeň, v ňom stopy, ktoré o jeho živote hovoria.

Kedysi dávno, žili na Zemi tvory, čo Boh stvoril. Custos bol veľhad, čo strážil poklad - strom života Thesaurum. Každý lístok v sebe mal jedno poznanie sveta, ukryté pred zlými tvormi. Raz, keď Custos zaspal od únavy a horúčavy, zlý tvor sa priblížil k stromu a jeho šepotu a vzdychom načúval a pohládzal jeho kôru s prosbou, ktorú veky v sebe mal. „Hej, krásny Thesaurum, nože, povedz mi, či ťažký je tvoj poklad?“ „Je taký ťažký ako život sám,“ odvetil Thesaurum a na tvora pozeral. Custos sa prebral a na tvora zasyčal pre jeho zradný pohľad. Tvor sa oprel o kmeň a peknú pieseň zaspieval, plnú krásnych slov o poznaní, ktoré hľadal. Custos obmäkčil srdce svoje a vpustil tvora na strom. Thesaurum sa zatriasol, pocítil chlad , ktorý sa rýchlo šíril, chlad, čo zlý tvor v sebe mal. Aby sa k pokladu dostal, svojím chladom chcel Thesauruma zmraziť, nech stuhne, cesta k listom bude voľná. Nevedel však, ak teplo strom života Custos stratí, poklad v listoch sa do večnosti vráti a list stratí poklad svoj. Tvor sklamaný bol, od tých čias túla sa svetom a poklad hľadá, pokoj nenachádza. Strom svoj šat mení a v zime sen sní, o láske a šťastí, čo v srdci pramení , o poznaní večnosti. Tvora na ceste poznania aj ty stretáš, falošnú pieseň spieva , čaká, na rázcestí, vábi, láka...Strom života svoje poznanie vo večnosti ukrýva, tam, kde láska prebýva...
Chráňte svoje korene a svoj strom poznania...(nvs)