triptych o Prahe

Ďakujeeeeeeeeem, mám z nej radosť

bezva prolínačka, plná příběhů

V tomto sme rovnakí... nehodnotím technické dokonalosti, ale myšlienku, pocity, ktoré mám... A začalo to, keď som mala 17 a navštívila práve inštalovanú a ešte neotvorenú výstavu mistra Zdeňka Hajného. Vtedy to bola jeho prvá výstava obrazov v jeho živote... Bolo to na Křivoklátě...a bol to neskutočný zážitok, hlavne obraz Hledání...ten som túžila mať doma na stene A môj obdiv k dielu mistra Hajného pretrvával roky, bola som aj v Prahe v jeho galérii, objavovala jeho štýl, jeho nenápadné označenie obrazu osobitou značkou... až som sa s ním osobne... po dlhých, dlhých rokoch zoznámila v Košiciach, kde mal vernisáž. Vtedy už dávno držiteľ ceny Salvátora Dalí, majiteľ vlastnej galérie a skvostný človek. Aj on bol dojatý, že jeho dielo som si takto uložila v duši, mysli, srdci... na dlhých 35 rokov. Pozval ma aj do Prahy do jeho galérie... než som sa zorganizovala... zomrel... Pre mňa úžasný maliar úžasných obrazov... ktoré nútili do pocitov... Toľko k pocitom z umenia...

No fotografia, má v divákovi vyvolať myšlienky, predstavy, otázky, odpovede, pocity. Nemá byť prvoplánová, nič nehovoriaca. Je to ťažké samozrejme, ale o to ide. Keby to bolo ľahké nebolo by to umenie. Samozrejme, že tie pocity sa vytvárajú v podvedomí, divák si ich ani neuvedomuje. Chodím do galérií na výstavy, do hradov na obrazy starých majstrov a nechávam ich na mňa len tak pôsobiť. A potom hľadám čo to vo mne tie pocity vyvolalo. Je to veru ťažké. Je to ťažké definovať nie ešte aj vytvoriť.

Ja som si prvé všimla synagógu v strede obrazu... sú dve, ale možno je to tiež len zdvojená jedna.. a hneď som porozmýšľala, kde to v tej Prahe môže byť...

O tú hlavu tu nebeží. Celé je to len obraz náznakov, nič, alebo skoro nič konkrétne. Blúdiš očami po fotografii a stále si niečo domýšľaš. A tak si domyslíš aj tu hlavu. Teda taký je vlastne zámer.

O tú hlavu tu nebeží. Celé je to len obraz náznakov, nič, alebo skoro nič konkrétne. Blúdiš očami po fotografii a stále si niečo domýšľaš. A tak si domyslíš aj tu hlavu. Teda taký je vlastne zámer.

Viem, preto tie úsmevy... Len škoda, že tú postavičku vpravo máš dvojmo.. to mi trošku prekáža...aspoň, keby tá úplne vpravo mala aj hlavu

Technický postup neexistuje. To je tvorba. To sa špekuluje a špekuluje až sa to podarí k spokojnosti.

Divočina ani sa nepýtam na technický postup

zaujímavé

jednoducho ďakujem

jednoducho krása