No fotografia, má v divákovi vyvolať myšlienky, predstavy, otázky, odpovede, pocity. Nemá byť prvoplánová, nič nehovoriaca. Je to ťažké samozrejme, ale o to ide. Keby to bolo ľahké nebolo by to umenie. Samozrejme, že tie pocity sa vytvárajú v podvedomí, divák si ich ani neuvedomuje. Chodím do galérií na výstavy, do hradov na obrazy starých majstrov a nechávam ich na mňa len tak pôsobiť. A potom hľadám čo to vo mne tie pocity vyvolalo. Je to veru ťažké. Je to ťažké definovať nie ešte aj vytvoriť.
V tomto sme rovnakí... nehodnotím technické dokonalosti, ale myšlienku, pocity, ktoré mám... A začalo to, keď som mala 17 a navštívila práve inštalovanú a ešte neotvorenú výstavu mistra Zdeňka Hajného. Vtedy to bola jeho prvá výstava obrazov v jeho živote... Bolo to na Křivoklátě...a bol to neskutočný zážitok, hlavne obraz Hledání...ten som túžila mať doma na stene A môj obdiv k dielu mistra Hajného pretrvával roky, bola som aj v Prahe v jeho galérii, objavovala jeho štýl, jeho nenápadné označenie obrazu osobitou značkou... až som sa s ním osobne... po dlhých, dlhých rokoch zoznámila v Košiciach, kde mal vernisáž. Vtedy už dávno držiteľ ceny Salvátora Dalí, majiteľ vlastnej galérie a skvostný človek. Aj on bol dojatý, že jeho dielo som si takto uložila v duši, mysli, srdci... na dlhých 35 rokov. Pozval ma aj do Prahy do jeho galérie... než som sa zorganizovala... zomrel... Pre mňa úžasný maliar úžasných obrazov... ktoré nútili do pocitov... Toľko k pocitom z umenia...
Ja som si prvé všimla synagógu v strede obrazu... sú dve, ale možno je to tiež len zdvojená jedna.. a hneď som porozmýšľala, kde to v tej Prahe môže byť...
No fotografia, má v divákovi vyvolať myšlienky, predstavy, otázky, odpovede, pocity. Nemá byť prvoplánová, nič nehovoriaca. Je to ťažké samozrejme, ale o to ide. Keby to bolo ľahké nebolo by to umenie. Samozrejme, že tie pocity sa vytvárajú v podvedomí, divák si ich ani neuvedomuje. Chodím do galérií na výstavy, do hradov na obrazy starých majstrov a nechávam ich na mňa len tak pôsobiť. A potom hľadám čo to vo mne tie pocity vyvolalo. Je to veru ťažké. Je to ťažké definovať nie ešte aj vytvoriť.
O tú hlavu tu nebeží. Celé je to len obraz náznakov, nič, alebo skoro nič konkrétne. Blúdiš očami po fotografii a stále si niečo domýšľaš. A tak si domyslíš aj tu hlavu. Teda taký je vlastne zámer.
Ja som si prvé všimla synagógu v strede obrazu... sú dve, ale možno je to tiež len zdvojená jedna.. a hneď som porozmýšľala, kde to v tej Prahe môže byť...
Viem, preto tie úsmevy... Len škoda, že tú postavičku vpravo máš dvojmo.. to mi trošku prekáža...aspoň, keby tá úplne vpravo mala aj hlavu
O tú hlavu tu nebeží. Celé je to len obraz náznakov, nič, alebo skoro nič konkrétne. Blúdiš očami po fotografii a stále si niečo domýšľaš. A tak si domyslíš aj tu hlavu. Teda taký je vlastne zámer.
O tú hlavu tu nebeží. Celé je to len obraz náznakov, nič, alebo skoro nič konkrétne. Blúdiš očami po fotografii a stále si niečo domýšľaš. A tak si domyslíš aj tu hlavu. Teda taký je vlastne zámer.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstarších