Veľmi dlho som rozmýšľal či si niečo také ako ďalekohľad mám kúpiť a či to vlastne potrebujem. Hovoril som si že pri fotografovaní mi stačí na pozorovanie okolia aj samotný teleobjektív s fotoaparátom. Och, ako som sa ja strašne mýlil!
Pred viac ako pól rokom sa to jedného dňa vo mne zlomilo. Zašiel som do predajne, kde som už niekoľkokrát predtým bol a vždy sa tam z poličky na mňa smialo niekoľko desiatok ďalekohľadov. Išiel som teda s vedomím, že si z ponuky určite niečo vyberiem. Potešilo ma, že som pri výbere nezostal sám, ale pomohol mi človek, ktorý sa ďalekohľadmi zaoberá už nejakú dobu. Vysvetlil mi ako sa delia jednotlivé série (triedy) a samozrejme to, čo znamenajú tie čísla na každom z ďalekohľadov. Ale o tom si ešte niečo v článku povieme. Vyskúšal som zopár ďalekohľadov a mal som jasného favorita. Bol ním model strednej triedy s názvom Fomei BEATER 10x42.
Teleobjektív vs. ďalekohľad?
Možno podobnú dilemu akú som riešil ja, pociťuje aj niekto iný. Stačí mi pri fotografovaní prírody teleobjektív aj na pozorovanie? Alebo by bol predsa lepší ďalekohľad? Odpoveď nie je jednoznačná, keďže fotografovanie prírody je široký pojem a určite sa nájdu ľudia ktorým by bol ďalekohľad zbytočný respektíve by ho využívali iba minimálne. Z môjho subjektívneho pohľadu by som už bez ďalekohľadu fotografovať nešiel. To by ste ma mali počuť keď si ho niekedy zabudnem doma. :) Článok píšem s odstupom času, aby vyprchala tá počiatočná euforická radosť a mohol som napísať zopár triezvych slov.
Vrátim sa ku problému dilemy. Pozeranie sa do hľadáčiku a hľadanie napríklad dravého vtáka z fotokrytu nie je žiadna sláva. Za prvé vidíte iba veľmi malý výsek z prostredia (oproti ďalekohľadu), za druhé vysunutý teleobjektív ktorý sa stále hýbe vám plaší vtáctvo a za tretie, ak máte objektív namierený na nejaké miesto aj s predostrením a zrazu sa chcete pozrieť do diaľky na niečo čo priletelo na strom, verte tomu, že zákon schválnosti na seba nenechá dlho čakať a na miesto kde ste mali zaostrené priletí/príde tvor ktorého ste chceli fotografovať. Samozrejme nestihnete spraviť fotografiu a budete patrične nahnevaný. Mne sa to stalo niekoľkokrát a bol som na seba poriadne „nahnevaný“.
Ak použijete ďalekohľad tak sa fotoaparátu ani chytať nemusíte a podobných situácií sa môžete vyvarovať. V diaľke uvidíte omnoho širší uhol záberu ako cez fotoaparát, čo je príjemnejšie pre oko a pohodlnejšie na pozorovanie. Toto sú také stručné informácie ktoré mi utkveli v pamäti z prvého fotografovania s ďalekohľadom v ruke.
Ach, tie čísla a označenia!
Ak nepoznáte význam číselných vyjadrení na ďalekohľade, toto je kapitolka pre vás. Nie je to naozaj nič zložité. Na každom ďalekohľade nájdete dve čísla medzi ktorými je znak „x“, napríklad 10x50. Prvé číslo z tohto označenia udáva zväčšenie ďalekohľadu a druhé priemer prednej šošovky. V analógii ku foto objektívom, by sa dalo povedať, že prvé číslo vyjadruje ohniskovú vzdialenosť a to druhé svetelnosť ďalekohľadu. Logicky, čím väčšia predná šošovka, tým svetelnejší ďalekohľad bude. V niektorých prípadoch je svetelnosť vyslovene žiadaná, ale niekedy je aj na obtiaž. Pri ďalekohľadoch neplatí to „pravidlo“ čo pri objektívoch, čím svetelnejšie tým lepšie. Napríklad starším ľuďom, zhruba po päťdesiatke sa odporúčajú ďalekohľady s menšou prednou šošovkou, zväčša kvôli svetloplachosti. Do oka prúdi až príliš veľa svetla a pre pozorovateľa je používanie takéhoto ďalekohľadu nepríjemné.
Zväčšenie ďalekohľadu je tiež chúlostivá vec. Bolo by určite zaujímavé mať ďalekohľad s napríklad 30 násobným zväčšením. Ale je tu jeden problém. Ako by ste to udržali v ruke tak, aby sa vám pozorovaný priestor v ďalekohľade celý netriasol? Museli by ste použiť statív. A keď už používate statív, nie ste taký pohotový a mobilný ako bez neho.
Najbežnejšie zväčšenia sú 8x a 10x. Na väčšinu situácií to bohato postačuje a sú dobre udržateľné aj v rukách. Ak potrebujete väčšie zväčšenie, uspokojí vás iba poriadny monokulár napríklad so zväšením 60x. Dobrý statív s dobrou hlavou je nutnosť, inak bude pozorovanie iba trápením.
Pri ďalekohľade sa uvádza ešte niekoľko dôležitých informácií, ako napríklad povrchová úprava šošoviek (antireflexné vrstvy), minimálna zaostrovacia vzdialenosť či o aký hranol v ďalekohľade sa jedná. Sklo hranolu sa označuje ako BaK 4 a BK7. Čím je toto číslo nižšie, tým kvalitnejší je hranol. Napríklad charakteristický hranol pre lacnejšie ďalekohľady je BK7. Stredná a vyššia trieda zväčša disponuje hranolom BaK 4, ktorý zvyšuje kontrast, prenos farieb a svetelnosť ďalekohľadu.
Z konštrukčného hľadiska ďalekohľady delíme na dva druhy: Porro prizmatický a Roof/priamy. Porro prizmatické sú fyzicky väčšie a dali by sa opísať tak, že vstupná šošovka nie je v jednej osi s výstupnou pupilou. Roof/priama konštrukcia je charakteristická tým, že vstupná šošovka aj výstupná pupila sú v jednej osi a vďaka tomu sú ďalekohľady tejto konštrukcie menšie. Vo všeobecnosti tiež platí, že táto konštrukcia je opticky kvalitnejšia jednak usporiadaním optických členov, použitých materiálov a úprav a tiež menšej strate svetla pri priechode optickou sústavou. V konečnom dôsledku to znamená to, že napríklad ďalekohľad 8x42 bude opticky kvalitnejší v konštrukcii Roof. To však neznamená, že porro prizmatická konštrukcia je zlá.
Fomei ďalekohľad?
Aj keď je tento výrobca u nás známy prevažne vďaka svojej štúdiovej a osvetlovacej technike, tak ľudia zaujímajúci sa o outdoorové a lovecké aktivity značku Fomei veľmi dobre poznajú. Pre mňa ponúka Fomei vynikajúci pomer cena / výkon / kvalita. Spoločne sa pozrieme čo vlastne v tejto oblasti Fomei ponúka zaujímavé pre fotografa prírody.
Súčasťou balenia Ďalekohľadu Fomei BEATER je aj popruh na ďalekohľad, púzdro s popruhom cez rameno, predné a zadné krytky šošoviek a mikrovláknová handrička na optiku.
Momentálne je v ponuke jedenásť modelových rád ďalekohľadov od tých najzákladnejších až po prémiové či profesionálne modely. Najzákladnejším modelom sa venovať nebudem lebo nespĺňajú moju základnú požiadavku. Tieto modely sú síce lacné, ale obsahujú hranol BK7 a antireflexné vrstvy. Táto rada je odporúčaná oko naozaj základný ďalekohľad pre nenáročného užívateľa na hobby pozorovanie. Pre fotografa prírody začína byť ponuka zaujímavá od strednej triedy kde sa nachádza aj produktová rada BEATER, odolná voči rozmarom počasia a s kvalitným hranolom BaK 4.
Rada BIRD je vhodná ako na turistiku, vďaka menším rozmerom tak tiež nájde využite aj ku fotoaparátu na nejaký ten „fotolov“. Nechýba jej hranol BaK 4 a naplnenie suchým dusíkom pre 100% vode odolnosť.
LEADER a LEADER R patria k vyššej rade. Sú určené pre poľovníkov ale využitie nájdu aj u fotografa prírody, ktorý vyžaduje vysokú kvalitu vyhotovenia a dobrú odolnosť.
LEADER ED PRO, FOREMAN a DIPLOMAT sú prémiové rady ďalekohľadov pre to najnáročnejšie použitie. Sú elegantné, skladné, vyrobené z najlepších materiálov. Mne by bolo asi ľúto váľať takýto ďalekohľad niekde pri jazere po štrkovom brehu.
Ďalekohľadov je v ponuke viac než dosť, stačí si naozaj iba vybrať ten, ktorý vám bude vyhovovať zväčšením, veľkosťou, či cenou.
Teóriu vystrieda prax
Teóriu by sme mali za sebou, poďme na praktické záležitosti. Ako som v úvode článku napísal, môj ďalekohľad nesie meno Fomei Beater 10x42. Teda desať násobné zväčšenie so vstupnou šošovkou s priemerom 42 milimetrov. Ak sa pozriete do optiky z prednej strany, je krásne číra a pod určitým uhlom zazriete zelenkasté a fialové antireflexné vrstvy. Mne osobne sa celkový vzhľad tohto ďalekohľadu páči. Príjemná a nerušivá „poľovnícka“ zelená farba vhodná do prírody, celkové pogumovanie na istejší úchop a príjemný tvar ktorý sa pohodlne drží. V strede, medzi očnicami osadené, dostatočne veľké a pogumované koliesko na zaostrovanie sa otáča plynulo a kladie jemný odpor vhodný na presné zaostrenie. Zaostrovacia dráha nie je ani príliš krátka, ani príliš dlhá. Preostriť ďalekohľad z nekonečna na pár metrov trvá iba zlomok sekundy. Tento ďalekohľad disponuje interným zaostrovaním, takže sa pri zaostrovaní nič nevysúva a neotáča. (okrem zaostrovacieho kolieska) Samozrejmosťou je aj dioptrická korekcia na pravom okulári. Tú nastavíte tak, že si zaostríte ľavý okulár na nejaký bod tak aby ste ľavým okom videli zaostrený bod ostro. Teraz sa pozriete do Pravého okulára pravým okom a pomocou korekcie si doladíte prípadnú neostrosť pravého oka. Teraz by ste mali mať ďalekohľad správne nastavený.
Dioptrická korekcia na pravom okuláre.
Tento model je tiež naplnený suchým dusíkom, ktorý potláča efekt rosenia sa a zabezpečuje vode odolnosť. Takže sa nemusíte báť ak pri pozorovaní zmoknete alebo ďalekohľad iba nešťastne polejete vodou. Nič sa mu nestane. Očnice ďalekohľadu sú vybavené systémom Twist-Up, ktorý umožňuje pozorovanie aj s nasadenými okuliarmi. Túto možnosť som hojne využíval za slnečného počasia so slnečnými okuliarmi.
Twist-Up očnice sú zasunuté, na ďalšej fotografii sú vysunuté pre pozorovanie bez okuliarov.
Na prednej strane medzi šošovkami pod čiernou plastovou krytkou nájdete statívový závit. Ten slúži na uchytenie ďalekohľadu na statív či monopod pomocou adaptéru, voliteľného príslušenstva. Je to akási nožička, ktorá vám drží ďalekohľad na statíve. Z môjho pohľadu je to dobrá vec ak sledujete stále nejaké miesto. Ďalekohľad dáte na statív a máte namierené stále tam kam potrebujete.
Po vyše polročnom používaní ďalekohľadu nebadám žiadne znaky nejakého „heglania“ sa, hrkania a pohyblivé časti stále fungujú ako nové. S ďalekohľadom som nadmieru spokojný a určite neľutujem túto investíciu. Dokonca ho nosím so sebou aj keď nejdem fotografovať, ale idem len tak niekde na vychádzku. Mám rád prírodu a rád ju aj pozorujem. Tiež sa mi veľmi osvedčilo, že je ďalekohľad vode odolný. Raz pri jednom fotení bol celý zaprášený a špinavý, inokedy bol zase od blata. Čo iné mi mohlo napadnúť. Šup pod čistú tečúcu vodu opláchnuť, utrieť, vyleštiť šošovky a zbaliť na ďalší výlet za fotografovaním. :)
Ak sa teda neviete rozhodnúť, hádam vám bude tento článok aspoň málinko nápomocný a urobí vám jasno v tom, čo potrebujete či chcete. Veľa šťastia pri výbere.