Vlajková loď radu PEN prešla na vyšší orbit, kde bude svojím spôsobom konkurovať modelu OMD E- M5. V niečom ho predčí, v niečom zaostáva.
Prvý dojem
Olympus sa pri oficiálnom predstavení dušoval, že pôjde o revolúciu v rade PEN. Tá však musí byť ukrytá vo vnútri, pretože zvonku je E-P5 klasickým PEN-om. Čo beriem ako pozitívum. Dizajnom sa asi najviac podobá pôvodným filmovým modelom PEN, veď dizajnéri sa inšpirovali modelom PEN-F z roku 1964. Zmizli niektoré ozdoby a fotoaparát vyzerá decentnejšie než všetky predchádzajúce modely, pritom stále z neho vyžaruje retro aura. Testoval som snáď všetky Micro 4/3 fotoaparáty Olympus, a preto ma ergonómia ovládania neprekvapila, až na páčku prepínania funkcie rollerov. K tejto ergonomickej novinke sa v recenzii budem venovať podrobnejšie.
Netypický roller z E-PL3 bol nahradený klasickou dvojicou rollerov vpredu a vzadu. Fotoaparát sa teraz zapína malou páčkou so spúšťou. Displej je konečne výklopný. Na voliči programov ma zaujala nová ikonka, pod ktorou sa skrýva režim fotenia do predpripravených rámikov. K fotoaparátu som dostal nový výklopný EVF hľadáčik VF-4, ktorý je skutočne špičkový.
V menu ma nečakalo žiadne prekvapenie. Celkovo sa práca s novým PEN E-P5 príliš nelíši od ostatných modelov. Ergonomické vylepšenia ale nie sú na zahodenie. Dotykové ovládanie displeja je návykové. Fotoaparát má aj zabudované WiFi, jeho využitie závisí najmä od aplikácie pre chytré zariadenia.
Fotoaparát sa ponúka v troch farebných variantoch, zľava čierný, strieborný a biely.
Na testovanie som mal fotoaparát v striebornom prevedení, ktoré sa mi väčšinou páči viac ako čierne. Pôsobí viac retro. Ale keď som v nemenovanej predajni uvidel uhlovočierny model, musel som svoj názor poopraviť. Čierny je viac “cool”. V ponuke je aj bielo lakovaný model s hnedým gripom, ale ten nepôsobí už tak exkluzívne, zrejme sa ale bude páčiť dámam.
Základné predstavenie
Olympus PEN E-P5 je CSC/mirrorless fotoaparát s možnosťou výmeny objektívov. Postavený je na báze Micro 4/3 systému charakteristického pre značky Olympus a Panasonic. Výhodou je najširšie portfólio objektívov pre CSC systém, okrem Olympusu a Panasonicu sa na ňom podieľajú aj ďalšie známe i menej známe značky. A cez adaptéry k fotoaparátu pripojíte prakticky ľubovoľný objektív.
Ako najvyšší model radu PEN sa vyznačuje príkladným spracovaním a ergonómiou, ako aj nadpriemernou funkcionalitou. Len na máloktorom fotoaparáte nájdete toľko užívateľských nastavení.
4/3” LIVE Mos senzor má rozlíšenie 16,1 Mpx a je vybavený antiprachovým ultrazvukovým filtrom. Nejedná sa o žiadnu novinku, rovnaký senzor je použitý v poslednej generácii PEN-ov a OM-D E-PM5. S OM-D-čkom má spoločnú 5-osú stabilizáciu. Fotoaparát je osadený procesorom TruePic VI. Za pozornosť stojí nová uzávierka premiérovo s najkratším časom 1/8000 s. a x-sync 1/320 s. To nie je všetko, maximálna rýchlosť sekvenčného snímania je výborných 9 obr./s.
3” LCD displej je výklopný, nie však otočný. Má ale dotykovú vrstvu. Vypichnúť musím aj zabudovanú WiFi.
Dizajn a ergonómia
Dizajn sa skutočne vydaril. Elegantný retro vzhľad sa musí zapáčiť asi každému. Jeden pán ma dokonca oslovil, či fotografujem na film. Bol prekvapený, keď som mu ozrejmil, že je to najnovší a najmodernejší výdobytok digitálnej techniky. Najmä v striebornom prevedení vynikne kvalitná kovová konštrukcia. Všetky pohyblivé časti sú vyhotovené precízne a točiť obomi rollermi je doslova technická rozkoš.
Poďme sa pozrieť bližšie na jednotlivé časti fotoaparátu.
Prehliadku fotoaparátu začnem tradične spredu. Po ľavej strane objektívu je plastový grip s textúrou kože. Na rozdiel od modelu PEN E-PL5 nie je vymeniteľný. Bajonet objektívu je samozrejme kovový, kovové je aj tlačidlo poistky upevnenia objektívu. Pod spúšťou sa nachádza predný roller, v jeho blízkosti je pomocné svetlo AF.
Pri pohľade zhora vidíme na ľavej strane vstavaný blesk, ktorý sa vyklápa páčkou na zadnej strane fotoaparátu. Uprostred je viacfunkčná pätica pre príslušenstvo (blesk, EVF hľadáčik, mikrofón). Po jej pravej strane je kovový volič expozičných programov. Kovová je aj spúšť a pri nej užívateľsky nastaviteľné tlačidlo Fn. Prístroj sa zapína a vypína páčkou ON/OFF.
Na zadnej časti dobre zapadá dotykový displej výklopnej konštrukcie, nad ním je port pre pripojenie príslušenstva, ktoré sa zasúva do pätice pre externý blesk. Ovládacie prvky sú sústredené výhradne po pravej strane blesku. Prvým zhora je zadný roller. Pod ním je uprostred prepínacej páčky tlačidlo record. Páčka má dve polohy, pri jej prepnutí sa zmení funkcia obidvoch rollerov. Funkcionalita je užívateľsky nastaviteľná v menu. Ďalšie je tlačidlo lupy, ktoré je zároveň aj užívateľsky nastaviteľným funkčným tlačidlom. Pod malým výstupkom pre oporu palca je tlačidlo Info, tým sa nastavuje zobrazovanie informácií na displeji. Štvorsmerové kolečko má viacero funkcií. V prvom rade každému zo smerov je priradená nejaká funkcia (korekcia expozície, výber AF bodov, režimy blesku, režim snímania). Ďalej slúži ako smerový volič. Naviac je užívateľsky nastaviteľný. Uprostred je potvrdzovacie tlačidlo OK. Okolo je trojica tlačidiel: Menu, Delete a Play. Tým sme vyčerpali všetky ovládacie prvky.
Po strane gripu sú dvierka chrániace konektory USB a HDMI. Prístup k batérii a slotu pre pamäťovú kartu je zospodu. Závit pre upevnenie na statív je kovový, bohužiaľ nie je umiestnený v osi objektívu.
Displej
3” LCD displej s rozlíšením 103 700 bodov je jemný, jasný a má výborné pozorovacie uhly. Dobré je aj podanie farieb. Lesklá povrchová úprava spôsobuje, že niekedy vidíte na displeji svoj obraz miesto živého náhľadu. V takých situáciach oceníte prídavný elektronický hľadáčik. Displej je výklopný takmer kolmo hore, a približne o 45°nadol. Spodná hrana displeja môže kolidovať so statívovou hlavou, ak ho chcete naklopiť smerom nadol, to ale chcete len výnimočne, väčšinou potrebujete displej vyklopiť smerom hore.
Pomocou tlačidla Info sa mení zobrazovanie informácií na displeji, ale aj v EVF hľadáčiku. Okrem expozičný parametrov je možné zobraziť histogram, niekoľko druhov pomocnej mriežky a vodováhu.
Displej je dotykový, čo najčastejšie využijete pri výbere bodov AF. Dokonca dotykom môžete aktivovať spúšť. Druhým najčastejším spôsobom využitia je prezeranie fotografií v štýle chytrých zariadení. Monitor má nastaviteľný jas a náročných poteší nastaviteľné vyváženie farieb.
Vstavaný blesk
Vstavaný blesk sa vyklápa mechanicky. Nebudem tu vymenovávať jeho bežné nastavenie, ktoré nájdete na každom fotoaparáte. Za zmienku ale stojí možnosť diaľkového ovládania externých systémových bleskov. Sú to modely FL-36R, FL-50R, FL-300R, FL-600R. Komunikácia prebieha v jednom zo 4 kanálov, ovládať je možné až 4 skupiny bleskov.
Funkčné vychytávky
WiFi
WiFi zabudované do fotoaparátu je trendom, ktorý beriem veľmi pozitívne. Možnosť v teréne, bez pripojenia k počítaču, ovládať fotoaparát, či sťahovať a zdielať fotografie, je rozhodne zaujímavá. Pre mňa je najzaujímavejšie ovládanie fotoaparátu, či už z chytrého telefónu, alebo tabletu. Všetko ale stojí a padá na kvalite aplikácií pre chytré zariadenia. Väčšinou sú skôr sklamaním a zatiaľ u žiadnej značky nebol potenciál využitý naplno. Väčšina aplikácií je navrhnutá len pre malé displeje so štandardným rozlíšením. Olympus Image Share je navrhnutá aj pre väčšie displeje, a tak na rozdiel od aplikácií od Samsungu a Canonu, vypĺňa celú plochu displeja môjho iPadu.
Prv než začnete aplikáciu používať, musíte prepojiť fotoaparát s chytrým zariadením. Nie je to nič ťažké a môžete to urobiť dokonca aj s použitím QR kódu. Škoda, že vo fotoaparáte je nastavenie WiFi oddelené od jeho spustenia. Olympus mohol WiFi vyčleniť samostatnú záložku.
Úvodná obrazovka aplikácie Olympus Image Share.
Pre pripojenie môžete využiť sprievodcu.
Aplikácia Olympus Image Share umožňuje diaľkovo ovládať fotoaparát, importovať z neho fotografie, upravovať ich a pridávať k nim geotagy. Diaľkové ovládanie je jednoduché, bez možnosti podrobnejšieho nastavenia funkcií. Dotykom na obraz môžete vybrať, kam má fotoaparát zaostriť. Ďalej je tu spúšť, samospúšť, a to je všetko. Škoda, ale vďaka aspoň za to. Využil som pri fotení v kostole, kde som fotoaparát položil na zem a ovládal ho z tabletu.
Diaľkové ovládanie fotoaparátu, okrem spúšte a samospúšte nemá žiadne ďalšie funkcie.
Importovaným fotografiám možno pridávať umelecké efekty.
Alebo aj z nich vytvárať rámčeky, na rozdiel od fotoaparátu, pridávať môžete aj grafické prvky.
Meranie expozície
TTL meranie využíva až 324 zón. V ponuke je tradičné viaczónové meranie, integrálne a bodové meranie. Korekcia expozície je nastaviteľná v rozsahu +/- 3EV. Užívateľsky je možné nastaviť celkovú korekciu merania. Meranie expozície pracuje presne a len málokedy je potrebné ho korigovať.
Vyváženie bielej
Tradične je k dispozícii automatika a prednastavené hodnoty pre rôzne svetelné zdroje. Priamo je možné nastaviť aj teplotu v kelvinoch (2000 - 14000°K). Zaregistrovať je možné dve užívateľské nastavenia. Ďalej je tu WB bracketing, ktorý automaticky nasníma sériu fotografií s odstupňovaným vyvážením bielej. V užívateľských nastaveniach sa dá aktivovať preferencia teplých tónov.
Uzávierka
Práve uzávierka je jedným z najväčších benefitov fotoaparátu. Ako prvá zvláda až 1/8000 s. a synchronizáciu s bleskom X-sync 1/320 s. V režime FP je to až 1/4000 s. Ďalej zvláda sekvenčné snímanie až 9 obr./s. (max. 18 záberov RAW, alebo neobmedzene JPG/Large Normal). Najdlhší čas uzávierky je 60 sekúnd, v režime Bulb až 30 minút. V Režime Bulb je k dispozícii Live Bulb s ukážkou postupného exponovania záberu, ktorý bol prvýkrát použitý u modelu OM-D E-M5.
Režim snímku
Pod týmto označením nájdete výber profilov spracovania fotografie (vivid, natural, pastelové farby, portrét, monochromatický). Základný je i-Enhance. Každý z profilov je editovateľný a fotograf si môže vytvoriť aj vlastný užívateľský profil. Ako základ pre úpravu si vyberie jeden z predpripravených profilov a potom doladí kontrast, ostrosť, saturáciu, gradáciu, prípadne aj filtrovanie a tonalitu u monochromatických záberov. Vlastný profil využijete napr. pri snímaní videa. Neutrálny profil s nízkym kontrastom a doostrením je najvhodnejší pre ďalšie spracovanie videa v strihovom programe.
Pomer strán
CSC fotoaparáty majú výhodu v tom, že keď prestavíte pomer strán, ukazujú fotku na displeji už orezanú. Olympusy PEN umožňujú snímať do formátov JPG a RAW s rôznym pomerom strán, E-P5 konkrétne 4:3, 3:2, 16:9 a 1:1. Výhodou je, že pri snímaní do RAW vám RAW konvertor otvorí fotografiu orezanú do nastaveného pomeru strán, ale keď chcete, je vám k dispozícii fotografia v plnom rozlíšení snímača, takže môžete orez meniť podľa ľubovôle.
Bracketing, viacnásobná expozícia, intervalometer
Bracketing je u tohto fotoaparátu skutočne prepracovaný. Nájdete tu bracketing expozície, vyváženia bielej, blesku, ISO, Art efektov a expozičný bracketing prispôsobený pre tvorbu HDR fotografií až so 7 zábermi.
Viacnásobná expozícia prepracovanosťou za bracketingom nijako nezaostáva. Fotografie môžete na seba vrstviť v živom náhľade, ale aj dodatočne z už nafotených záberov. Fotoaparát vám pomáha aj s expozíciou, ktoá sa pri viacnásobnej expozícii zrátava.
Ďalšou expozičnou funkciou je intervalometer, čiže časozberné snímanie. Nastaviť je možné interval a počet záberov (max. 99). Fotoaparát dokáže vytvárať aj časozberné video, to má ale len podpriemernú kvalitu. Odporúčam video vytvoriť z jednotlivých fotografií až v počítači. Aj keď vo fotoaparáte nastavíte, aby vytvoril video, zároveň ukladá aj fotografie.
Expozičné režimy
Aj keď je E-P5 najvyšší model určený pre skúsených a náročných fotografov, nájdete na voliči programov, okrem pokročilých režimov PASM, aj scénické programy a umelecké efekty. Inokedy by som bol proti, ale CSC fotoaparát má byť zábavný a neraz skončí aj v rukách menej skúseného fotografa (napr. manželky). Škoda, že sa na voliči nenašlo miesto pre aspoň jeden užívateľský program.
Umelecké efekty
Ak ste čítali moje predchádzajúce recenzie CSC Olympusov, viete že som veľkým priaznivcom umeleckých efektov, ktoré môžete aplikovať na fotografie, ale aj video. V každej novej generácii sa táto funkcia vylepšuje. Jednotlivé efekty je možné do určitej miery nastavovať.
Novinkou je tvorba rámčekov s viacerými fotografiami. Vyčlenená je pre ne samostatná ikonka na voliči programov. Zábavné rámčeky, ako túto funkciu Olympus nazýva, sú nastaviteľné a k dispozícii má fotograf veľké množstvo kombinácií. V tabletoch a telefónoch nájdete množstvo aplikácií pre tvorbu takýchto rámčekov. Vyberiete si rámik a z galérie doň povkladáte fotografie. Tu je tomu ale inak. Zábavné rámčeky vznikajú tak, že priamo fotografujete postupne do samostatných rámčekov. Kompozíciu preto prispôsobujete konkrétnemu rámčeku. Podľa mňa je to ďalšia zábavná funkcia, ťažiaca z popularity aplikácií v chytrých zariadeniach.
Okrem hotovej koláže sa na kartu ukladajú aj jednotlivé fotografie.
Fotoaparát v praxi
Za posledné mesiace som prakticky netestoval fotoaparát, ktorý by ma sklamal. S väčšinou sa mi pracovalo dokonca veľmi dobre. No k žiadnemu som si nevybudoval taký vzťah, ako k tomuto retro krásavcovi. Má v sebe niečo, čo spôsobuje, že sa s ním cítim príjemne, aj keby som celý deň neurobil ani jednu fotografiu a len tak by mi visel na krku.
Ovládanie
Malý grip nie je oproti Olympusu PEN E-PL5 vymeniteľný. Čo je škoda, pretože sa nedrží zrovna najlepšie a nie je možné ho vymeniť za iný. Tým ale moje ponosy na ergonómiu končia, pretože fotoaparát sa ovláda veľmi dobre. Dva rollery sú umiestnené dobre a veľmi dobre sa nimi otáča. Pod tlačidlom RECORD je umiestnený prepínač, ktorým rýchlo prepnete, akú funkciu chcete rollermi prestavovať. Na jednotke napr. clonu a korekciu expozície, na dvojke vyváženie bielej a citlivosť. Ak si naprogramujete dve funkčné tlačidlá, do menu budete vstupovať zriedkakedy.
Užívateľsky sa dá dobre nastaviť aj výber zaostrovacích bodov, ktorý dopĺňa výber dotykom na displeji (ten nevyužijete pri fotografovaní cez prídavný EVF hľadáčik).
K najdôležitejším funkciám sa kedykoľvek dostanete po stlačení tlačidla OK. Škoda, že tu sa dotykové ovládanie využiť nedá tak, ako napríklad u Canonu EOS 70D, kde je toho na klikanie viac. Zato pri prezeraní záberov ho využijete veľmi dobre.
Potešilo ma mazanie záberov jediným stlačením tlačidla, bez nutnosti potvrdenia (užívateľská funkcia).
Hľadáčik je výklopný a má dioptrickú korekciu.
Nový elektronický hľadáčik VF-4 je výborný. Obraz v ňom je veľký a raster je prakticky nepozorovateľný. Hľadáčik je výklopný dohora o 90°. Čítal som recenziu, kde sa jej autor sťažoval na slabú poistku vyklopenia, ale mne sa zdá dostatočne pevná. Občas mi vadilo, že keď nebol displej priklopený k telu, hľadáčik bol nefunkčný.
Zaostrovanie
Posledná generácia PEN-ov sa vyznačuje rýchlym zaostrovaním, ktoré by im mohla závidieť nejedná zrkadlovka. Len s portreťákom 75/1,8 bolo o niečo pomalšie. Stále však o dosť rýchlejšie než u mojich profesionálnych F/1,4 objektívov na Nikone. Sú situácie, kedy sa zaostrovanie “nevie chytiť” a preostruje na pozadie. Najmä pri fotografovaní detailov je to nepríjemné, vtedy príde vhod režim automatického zaostrovania s manuálnym doostrením (alebo naopak?). CSC fotoaparáty majú vo všeobecnosti problém s kontinuálnym preostrovaním a PEn E-P5 nie je výnimkou. V režimoch fotenia aj videa fotoaparát neustále preostruje a to aj pri statických objektoch.
AF využíva detekciu kontrastu. Má 35 bodov. Veľmi užitočná je možnosť zvoliť menšiu veľkosť bodu pre precíznejšie zaostrovanie. Špecialitou Olympusu pri použití detekcie tváre je detekcia oka. Nastaviť môžete, či fotoaparát zaostrí na bližšie alebo vzdialenejšie oko. Veľmi šikovné pri detailnejších portrétoch.
Nechýba ani manuálne zaostrovanie a automatické zaostrovanie s manuálnou korekciou.
Stabilizácia
Stabilizovaný je snímač v piatich osiach rovnako ako u OM-D E-M5. Stabilizátor má niekoľko nastavení (automaticky, horizontálny vertikálny), pri použití manuálnych objektívov funguje tiež, len je vhodné nastaviť ohniskovú dĺžku objektívu. Účinnosť je veľmi dobrá, celkové výsledky záležia aj od individuálnych schopností fotografa udržať fotoaparát v kľude. Účinnejšej stabilizácii prospieva použitie hľadáčiku, fotoaparát pritlačený k oku je stabilnejší ako pri držaní v natiahnutých rukách. Účinnosť som si vyskúšal pri opakovanom snímaní s rôznymi časmi s objektívom M.Zuiko 45/1,8 MSC. V prepočte je to objektív uhlom záberu zodpovedajúci 90 mm objektívu na kinofilmovom fotoaparáte. Známe pravidlo nám hovorí, že spoľahlivo udržíme čas zodpovedajúci prevrátenej hodnote ohniskovej dĺžke objektívu (pozor na individuálne schopnosti fotografa), v našom prípade je to 1/90 s. U mňa, s elektronickým hľadáčikom pritlačeným k oku, som robil ostré zábery až do 1/10 s. Pri dlhších časoch som už produkoval odpad. Účinnosť stabilizátora je teda okolo 4 stupňov.
Objektívy
Fotoaparát som testoval so štyrmi objektívmi, ku ktorým som neskôr pridal ďalšie dva. Fotoaparátu rozhodne sadli viac dlhšie objektívy. Kvalita fotografií s nimi poskočila o niekoľko tried. Až teraz sa ukázal plný potenciál fotoaparátu. Ak som doteraz hodnotil PEN-y ako sympatické foťáčiky, bohužiaľ znevýhodnené menším 4/3 snímačom, testovaná kombinácia ma prinútila poopraviť svoj názor. Olympus PEN E-P5 + M.Zuiko 75/1,8 ED MSC = CHCEM TO! A chcem to strašne moc. Kompaktnosť a kvalita, ktorá len ťažko hľadá konkurenciu. Výborný je aj M.Zuiko 45/1,8 MSC a už otestovaný M.Zuiko 60/2,8. Výstup z nich ste mohli vidieť v predstihu v článku o portrétnych objektívoch.
Nejak som si neporozumel so širokouhlejšími objektívmi. Aj za výborných svetelných podmienok sa mi stávalo, že fotografie pôsobili neostro, najmä v pozadí. Pritom clona bola dostatočne privretá a expozičný čas bol pomerne krátky. V Chorvátsku som vyprodukoval množstvo odpadu. Nie som si istý, či nie je problém v 5-osej stabilizácii v spojení so širokáčmi. S dlhšími ohniskami som nemal problémy. Na preskúmanie tohto problému by som ale potreboval viac času. A možno sa mi len trasú ruky :-). Po príchode do Bratislavy som preto vyrazil fotiť so statívom. Výsledky sa výrazne zlepšili. Prémiový M.Zuiko 12/2 ED MSC, superširokouhlý transfokátor M.Zuiko 9-18/4-5,6 ED a seťák 14-42 nie sú tak dobré ako dlhšie sklá, ale konečne som mal použiteľné fotografie. M.Zuiko 12/2 ED MSC má pomerne veľkú chromatickú chybu, ktorá nezmizne ani po priclonení. V Lightroome som ju ale odstránil jedným kliknutím myši.
Chorvátsky denník
Aj keď som mal fotoaparát už dávno vrátiť, nechcel som sa s ním rozlúčiť a vymodlikal som jeho zapožičanie na workshop v Chorvátsku. Tak ako mnoho iných majiteľov zrkadloviek zisťujem, že nie vždy sa mi chce vláčiť veľkú a ťažkú výbavu. Takýto fotoaparát s dobrými objektívmi by mohol byť ľahkým, ale kvalitným riešením. Niektoré dni som nechal zrkadlovku na hoteli dúfajúc, že mi zrkadlovka nebude až tak chýbať.
Fotoaparát aj so štyrmi objektívmi zaberie menej miesta ako môj Nikon D800E s objektívom 80-400VR. Na moje pomery som teda išiel naľahko. Na silnom chorvátskom slnku som ocenil prídavný elektronický hľadáčik. Výborná ergonómia ovládania a rýchle zaostrovanie spôsobili, že som sa mohol sústrediť len na fotografovanie. Mnohokrát som ďakoval konštruktérom za dotykový displej. Hlavne pri fotografovaní čajok a mačiek. Možnosť rýchlo umiestniť zaostrovací bod na oko je na nezaplatenie.
Ak dokáže takto fotografovať CSC fotoaparát, nepotrebujem na cestách nič viac.
Rovnako ako v uličkách Bratislavy, najviac sa mi osvedčila dvojica objektívov 45 a 75 mm. Druhý z nich je jedným z najlepších objektívov, ktoré som testoval. So sebou som mal aj dva širokouhlejšie objektívy. Prémiový M.Zuiko 12/2 ED MSC a superširokouhlý transfokátor M.Zuiko 9-18/4-5,6 ED. Práve tie mi priniesli jediné sklamanie, ale o tom som už písal. Možno to chce len viac praxe.
Na veľkú výpravu by som asi stále bral zrkadlovku, ale dovolenku či výlet zvládnem nafotiť aj CSC fotoaparátom. A to nemusím zľaviť z vysokých nárokov na kvalitu, ale aj výrazových schopností techniky. Bežný amatérsky fotograf môže po CSC fotoaparáte siahnúť bez zaváhania.
5-osá stabilizácia je účinná a pri plavbe loďou, jazde automobilom či pri prechádzke, veľmi dobre kompenzuje nielen chvenie rúk, ale aj celkový pohyb. Kontinuálne zaostrovanie je “dýchavičné”, lepšie je zaostrovať napevno alebo manuálne. Na niektorých záberoch s rýchlym pohybom vidno výrazné rozpadávanie obrazu.
Potešila ma aj výdrž batérie. Bral som len jednu, ale druhú som nikdy nepotreboval. Vydržala celodenný výlet s intenzívnym fotografovaním a občasným snímaním videa. Nasnímať 400 až 500 záberov nie je žiadny problém.
Kvalita fotografií
Vo fotoaparáte je použitý rovnaký snímač ako u ostaných PEN-ov poslednej generácie. Obrazová kvalita je prakticky rovnaká, o čom svedčia aj nedávne testy na DXOmark.com. Ak si pozriete moje recenzie ostatných modelov, predsa len rozdiel uvidíte. Olympus PEN E-P5 má možnosť nastaviť ISO 100, vtedy produkuje menej šumu v tieňoch. K lepším výsledkom prispeli aj objektívy, ktoré som teraz použil. Lepší prenos svetla a kontrastu sa odrazil v menšej miere šumu, lepšej kresbe a farebnosti.
Páči sa mi podanie farieb, najmä problematickej modrej oblohy. U iných značiek s ňou mávam problémy a musím farby korigovať v počítači.
Dynamický rozsah nie je špičkový, ale je dostatočne dobrý na to, aby sa v počítači dalo dobre pracovať s expozíciou, záchranou prepalov, zlepšovaním prekreslenia tieňov. Snímať môžete do formátov RAW (12-bit) a JPG.
Porovnanie výkonu snímača a spracovania obrazu s OM-D E-M5 a PEN E-PL5. Rozdiely sú zanedbateľné.
Osobne ma až tak nezaujímajú konkrétne hodnoty dynamického rozsahu, skôr ma zaujíma, čo všetko si môžem dovoliť urobiť s fotkou v RAW konvertore. Ako úspešne sa dajú zachrániť prepaly, či vylepšiť prekreslenie tieňov. Z hľadiska expozície sú možnosti úprav podobné ako na predchádzajúcej generácii APS-C snímačov, napr. v Nikone D90. Pri “vyťahovaní” kresby v tieňoch sa ale viac ukáže šum. Na Micro 4/3 snímač to ale vôbec nie je zlé. Posledná generácia snímačov Live MOS prekročila moju pomyselnú hranicu, za ktorou už dynamický rozsah príliš neriešim, pretože je pre väčšinu situácií dostačujúci. Napriek tomu dúfam, že nasledujúca generácia bude lepšia. Dobrého nie je nikdy dosť.
Video
Olympus berie video vo fotoaparáte ako doplnok, no nedáva mu takú dôležitosť ako Panasonic alebo Sony. Neznamená to, že by oklieštil túto funkciu na minimum. Fotograf, či vlastne kameraman má k dispozícii aj pokročilé expozičné režimy PASM, korekciu expozície a aj niektoré efektové programy. Ku komfortu nahrávania prispieva dotykový výber zaostrovacieho bodu a elektronická vodováha. Vyberať zaostrovací bod možno aj počas snímania videa. Nemožno však meniť clonu a ani korigovať expozíciu.
Snímanie videa sa aktivuje a deaktivuje červeným tlačidlom record. Video má na voliči vyhradenú samostatnú ikonku. Počas nahrávania je možné aj fotografovať, po stlačení spúšte sa ale nahrávanie preruší a pokračuje až po odexponovaní fotografie.
Na výber sú formáty MOV (Quick Time, kvalitnejší) a MPG4. Maximálne rozlíšenie je 1920x1080 bodov. Podľa voľby normy PAL a NTS je maximálna frekvencia videa 25 alebo 30 obrázkov za sekundu.
Už vyššie, v časti venovanej Chorvátsku, som písal, že automatické kontinuálne zaostrovanie nie je zrovna najlepšie. Aj keď sa vy a ani snímaný objekt nehýbete, je na obraze pozorovateľné pulzovanie, kedy objektív neustále preostruje. Je to veľmi rušivé. Pri statických záberoch preto zaostrujte napevno v režime AF-S alebo manuálne. 5-osá stabilizácia si dobre poradí aj v ťažších situáciách, kedy sa s fotoaparátom pohybujete.
Pri použití svetelnejších objektov dosiahnete vyhľadávaný “cinemalook” s výrazne rozmazaným pozadím.
Kvalita zvuku zo vstavaných mikrofónov neohromí a tak ako u iných prístrojov je lepšie použiť externý mikrofón. Fotoaparát nemá samostatný vstup pre externý mikrofón, ten sa dá pripojiť cez redukciu. Je to ťažkopádne riešenie, ktoré stojí peniaze navyše.
Na rozdiel od videa z Chorvátska, je toto video snímané s použitím statívu.
Olympus PEN E-P5 vz. OM-D E-M5 a E-PL5
Keďže je obrazový výstup rovnaký, bude hlavnú úlohu pri výbere zohrávať rozdielna koncepcia dizajnu. Obidva prístroje sú retro, jeden v štýle hľadáčikového fotoaparátu, druhý v štýle zrkadlovky. OM-D má výhodu v stavanom hľadáčiku a je pretesnený. E-P5 kontruje lepšími výkonmi a kompaktnejšími rozmermi (bez prídavného hľadáčiku). Podľa mňa aj lepšou ergonómiou ovládania. U mňa vyhráva PEN, ale skôr dizajnom, než parametrami či funkcionalitou. Myslím, že je to viac výber srdcom ako rozumom.
Pozrime sa na nižší model PEN E-PL5. Fotí rovnako. Ak chcete ušetriť a to dosť výrazne, je to veľmi dobrá voľba. Pri použití svetelných objektívov by mi ale ISO 100 a 1/8000 s. chýbali, rovnako aj lepšia ergonómia ovládania.
Mal by som spomenúť aj predchodcu, model E-P3. Ten sa mi až tak nepáčil a dával som prednosť nižšiemu modelu E-PL5, ktorý sa mi zdá vyváženejší. E-P5 znamená oproti svojmu predchodcovi výrazný skok napred. Lepšie ovládanie, kvalitnejší obraz, lepšie parametre. Naviac aj opeknel. Oplatí sa upgradovať z E-P3? Oplatí!
Plusy a mínusy
+ ergonómia ovládania
+ kvalita spracovania
+ výklopný dotykový displej
+ množstvo užívateľských nastavení
+ rozšírenie efektových programov
+ rýchle zaostrovanie
+ 9 obr./s.
+ najkratší čas 1/8000 s.
+ presné meranie expozície
+ X-sync 1/320 s.
+ WiFi
- nevymeniteľný grip
- nepretesnený
- chýba vstup na mikrofón, možný len s prídavným adaptérom
- neprehľadné nastavenie WiFi
- kvalita Time Lapse videa
- hlučnejší stabilizátor
- kontinuálne zaostrovanie
Záver
Nový Olympus PEN E-P5 mi prirástol k srdcu. S prémiovými objektívmi a prídavným hľadáčikom bolo fotografovanie skutočným zážitkom. S nimi dostáva koncept Micro 4/3 systému úplne iný rozmer. Ak som doteraz PEN-y používal ako zábavné zápisníčky s vydarenými efektami, teraz to bolo fotografovanie na vyššej úrovni. Najmä s objektívom M.Zuiko 75/1,8 som dosahoval výsledky, ktorými niekedy zahanboval aj môj Full Frame fotoaparát. Skutočne dávno som nemal z fotenia takú radosť. Je niečo viac, než len ukážka špičkovej techniky. Radosť prináša, aj keď vôbec nestlačíte spúsť a len sa s ním hráte, alebo naň pozeráte, ako leží pred vami na stole, keď si vychutnávate kávu.
V horúcom Chorvátsku moje nadšenie trochu schladili širokouhlé objektívy. Skutočne neviem, kde je chyba. Zrejme si až tak dobre nerozumejú s 5-osou stabilizáciou. Bez statívu som mal veľa záberov rozmazaných aj pri dobrých svetelných podmienkach a dostatočne krátkych časoch.
Mať Olympus PEN E-P5, hneď ho skrášlim elegantnými doplnkami. Napr. koženým polopuzdrom a polepom od kórejskej firmy Gariz.
Z hľadiska obrazovej kvality neprináša fotoaparát nič nové, fotí rovnako ako posledná generácia Micro 4/3 Olympusov. Predsa je tu ale jedno pozitívum a to možnosť nastaviť ISO 100. Štandardne majú PEN-y minimálne ISO 200. Nízke ISO v spojení s 1/8000 s. poteší majiteľov vysokosvetelných objektívov. Ľahšie sa im bude pracovať pri fotení na slnku. Budú môcť využiť malú hĺbku ostrosti aj bez použitia ND filtrov.
Dizajn je nádherný, jednoznačne najkrajší PEN. Koncepčne sa mi páči aj viac ako Olympus OM-D E-M5. Nie je však pretesnený voči prachu a vode. Má však až 9 obr./s. a najkratší synchronizačný čas je 1/320 s. S najkratším expozičným časom 1/8000 s. sa stáva najrýchlejším Olympus CSC fotoaparátom. Takéto parametre nájdeme bežne len u profesionálnych zrkadloviek.
Ergonómia ovládania je výborná, rovnako aj funkčná výbava. Na využití WiFi treba ešte zapracovať, aplikácia pre chytré zariadenia je príliš jednoduchá. Zaostrovanie je rýchle, ale občas problematické. Hlavne pri kontinuálnom zaostrovaní. Ak by sa tento problém odstránil, pre mňa by to bol takmer dokonalý fotoaparát. Ako najlepší PEN všetkých čias (až ho nezosadí jeho nástupca) a jeden z najlepších CSC fotoaparátov si zaslúži ocenenie TOP redakcie ePhoto.